DOHOVOR
o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín

Signatárske štáty tohto dohovoru,

želajúc si zrušiť požiadavku diplomatického alebo konzulárneho overenia zahraničných verejných listín,

rozhodli sa uzavrieť na tento účel dohovor a dohodli sa na týchto ustanoveniach:

Článok 1

         Dohovor sa vzťahuje na verejné listiny, ktoré boli vyhotovené na území jedného zmluvného štátu a majú sa predložiť na území iného zmluvného štátu.
Na účely tohto dohovoru sa za verejné listiny považujú
a)   listiny vydané justičným orgánom štátu alebo justičným pracovníkom vrátane listín vydaných verejným žalobcom, vyšším súdnym úradníkom alebo procesným doručovateľom (“huissier de justice”),
b)   správne listiny,
c)   notárske písomnosti,
d)   úradné osvedčenia, ktoré sa umiestňujú na listiny podpísané súkromnými osobami, ako sú úradné osvedčenia potvrdzujúce registráciu listiny alebo skutočnosť, že listina existovala v určitom čase, a úradné a notárske osvedčenia podpisov.
Dohovor sa však nevzťahuje na
a) listiny vystavené diplomatickými alebo konzulárnymi úradníkmi,
b) správne listiny bezprostredne sa týkajúce obchodných alebo colných činností.

Článok 2

         Žiadny zmluvný štát nebude vyžadovať overenie listín, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor a ktoré sa majú použiť na jeho území. Na účely tohto dohovoru pojem“vyššie overenie” označuje len formálnu náležitosť, v ktorej rámci diplomatickí alebo konzulárni úradníci krajiny, v ktorej sa má listina použiť, overujú hodnovernosť podpisu, funkcie osoby, ktorá listinu podpísala, a prípadne pravosť pečate alebo odtlačku pečiatky na listine.

Článok 3

         Jedinou formálnou náležitosťou, ktorú možno požadovať na účely potvrdenia hodnovernosti podpisu, funkcie osoby, ktorá listinu podpísala, a prípadne pravosti pečate alebo odtlačku pečiatky na listine, je pripojenie osvedčenia podľa článku 4 vydaného príslušným orgánom štátu, z ktorého listina pochádza.
         Formálnu náležitosť uvedenú v predchádzajúcom odseku však nemožno požadovať, ak ju právny poriadok alebo platná prax v štáte, v ktorom sa listina predkladá, alebo dohoda medzi dvoma alebo viacerými štátmi zrušili alebo zjednodušili, alebo vyňali listinu z požiadavky vyššieho overenia.
  • Mám záujem

    Máte záujem o apostille?

    Neváhajte nás kontaktovať s Vašou požiadavkou na apostille vyplnením formuláru.
    Mám záujem

Článok 4

Osvedčenie podľa článku 3 ods. 1 sa umiestni priamo na listine alebo na jej nadstavení (“allonge”) v podobe uvedenej v prílohe k dohovoru.
         Môže sa však vyhotoviť v úradnom jazyku orgánu, ktorý ho vydáva. Predtlač osvedčenia môže byť súčasne aj v ďalšom jazyku. Názov “Apostille (Convention de La Haye du 5 octobre 1961)” musí byť vo francúzskom jazyku.

Článok 5

         Osvedčenie sa vydáva na žiadosť osoby, ktorá listinu podpísalaalebo na žiadosť jej predkladateľa.
         Ak je osvedčenie riadne vyplnenéosvedčuje hodnovernosť podpisu, funkciu osoby, ktorá listinu podpísala, a prípadne pravosť pečate alebo odtlačku pečiatky na listine.
         Podpis, pečať alebo odtlačok pečiatky na osvedčení sú vyňaté z akéhokoľvek overenia.

Článok 6

         Každý zmluvný štát určí orgány oprávnené vydávať osvedčenie podľa článku 3 ods. 1 a uvedie ich oficiálne postavenie.
         Takéto určenie oznámi štát Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva pri uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, alebo vyhlásenia o rozšírení. Oznámi aj akúkoľvek zmenu určených orgánov.

Článok 7

Každý z orgánov určených podľa článku 6 vedie register alebo kartotéku, v ktorej eviduje vydané osvedčenia s uvedením
a) čísla a dátumu osvedčenia,
b) mena osoby, ktorá podpísala verejnú listinu, a postavením, v ktorom vystupovala, alebo v prípade nepodpísanej listiny názvu orgánu, ktorý listinu opatril pečaťou alebo odtlačkom pečiatky.
         Na žiadosť zainteresovanej osoby orgán, ktorý vydal osvedčenie, potvrdí, či sa údaje v osvedčení zhodujú s údajmi uvedenými v registri alebo v kartotéke.

Článok 8

         Ak zmluva, dohovor alebo dohoda uzavretá medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi obsahuje ustanovenia, ktoré upravujú požiadavky na overovanie podpisov, pečatí alebo pečiatok, nahradí tento dohovor takéto ustanovenia len vtedy, ak tieto požiadavky sú prísnejšie ako požiadavky podľa článkov 3 a 4.

Článok 9

         Každý zmluvný štát prijme potrebné opatrenia, aby zabránil vykonávaniu vyšších overení svojimi diplomatickými alebo konzulárnymi úradníkmiv prípadoch, v ktorých tento dohovor určuje výnimku z overenia.

Článok 10

         Dohovor je otvorený na podpis štátom, ktoré boli prítomné na deviatom zasadnutí Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného, a Islandu, Írsku, Lichtenštajnsku a Turecku.
         Dohovor podlieha ratifikácii a ratifikačné listiny budú uložené na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.

Článok 11

         Dohovor nadobudne platnosť šesťdesiatym dňom po uložení tretej ratifikačnej listiny podľa článku 10 ods. 2.
         Dohovor nadobudne platnosť pre každý štát, ktorý ho ratifikuje neskôr, šesťdesiatym dňom po uložení jeho ratifikačnej listiny.

Článok 12

         Každý štát neuvedený v článku 10 môže k dohovoru pristúpiť po nadobudnutí platnosti dohovoru podľa prvého odseku článku 11. Listina o prístupe bude uložená na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva.
         Prístup nadobudne platnosť iba vo vzťahu medzi pristupujúcim štátom a tými zmluvnými štátmi, ktoré neuplatnili námietku proti jeho prístupu do šiestich mesiacov po doručení oznámenia podľa článku 15 písm. d). Také námietky sa oznámia Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva.
         Dohovor nadobudne platnosť medzi pristupujúcim štátom a štátmi, ktoré neuplatnili námietku proti jeho prístupu, šesťdesiaty deň po uplynutí obdobia šiestich mesiacov uvedeného v predchádzajúcom odseku.
  • Mám záujem

    Máte záujem o apostille?

    Neváhajte nás kontaktovať s Vašou požiadavkou na apostille vyplnením formuláru.
    Mám záujem

Článok 13

         Každý štát môže pri podpise, ratifikácii alebo prístupe vyhlásiť, že dohovor sa uplatní vo vzťahu k všetkým územným celkom, za ktorých zahraničné vzťahy je zodpovedný, alebo len k jednému územnému celku, alebo k niekoľkým z nich. Toto vyhlásenie nadobudne platnosť dňom nadobudnutia platnosti dohovoru pre tento štát.
         Každé takéto vyhlásenie urobené neskôr treba oznámiť Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva. Ak vyhlásenie o rozšírení urobí štát, ktorý dohovor podpísal a ratifikoval, dohovor nadobudne platnosť pre všetky tieto územné celky podľa článku 11. Ak vyhlásenie o rozšírení urobí štát, ktorý k dohovoru pristúpil, dohovor nadobudne platnosť pre všetky tieto územné celky podľa článku 12.

Článok 14

         Dohovor zostáva v platnosti päť rokov odo dňa nadobudnutia jeho platnosti podľa článku 11 ods. 1 aj pre štáty, ktoré ho ratifikovali alebo ktoré k nemu pristúpili neskôr.
         Ak nebol vypovedaný, predĺži sa jeho platnosť automaticky o ďalších päť rokov.
         Výpoveď sa doručí Ministerstvu zahraničných vecí Holandského kráľovstva najmenej šesť mesiacov pred skončením päťročného obdobia.
         Výpoveď sa môže obmedziť len na niektoré z územných celkov, na ktorých sa dohovor uplatňuje.
         Výpoveď nadobudne platnosť len vo vzťahu k štátu, ktorý výpoveď oznámil. Pre ostatné zmluvné štáty zostane dohovor v platnosti.

Článok 15

         Ministerstvo zahraničných vecí Holandského kráľovstva oznámi štátom uvedeným v článku 10 a štátom, ktoré k dohovoru pristúpili podľa článku 12,
a) oznámenia podľa článku 6 ods. 2,
b) podpisy a ratifikácie podľa článku 10,
c) dátum nadobudnutia platnosti dohovoru podľa článku 11 ods. 1,
d) prístupy a námietky podľa článku 12 a dátum nadobudnutia platnosti takých prístupov,
e) vyhlásenia o rozšírení podľa článku 13 a dátum nadobudnutia ich platnosti,
f) výpovede podľa článku 14 ods. 3.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor.
Dané v Haagu 5. októbra 1961 vo francúzskom a v anglickom jazyku, pričom francúzske znenie má prednosť v prípade rozdielu medzi oboma zneniami, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archívoch vlády Holandského kráľovstva a ktorého overený odpis sa diplomatickou cestou zašle každému štátu prítomnému na deviatom zasadnutí Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného a Islandu, Írsku, Lichtenštajnsku a Turecku.